Zuzka Medveďová, skromné ​​sedliacke dievča, ktoré sa stalo nevšednou a výnimočnou

Narodená 5.októbra 1987 v Báčskom Petrovci - v čase, keď národná jednoduchosť a rustika vo vojvodinských dedinách, kde žili Slováci a Slovenky, patrila k znakom identity a každodenným hodnotám, ba aj normám, - Zuzka Medveďová, jedna z prvých slovenských vojvodinských maliarok, vyrastala v rodine, ktorá v prvom rade  bola sedliacka.  V značnej miere sa to prejavuje v jej tvorbe, v tematickom a výtvarnom výraze.Zuzka Medveďová bola skromné ​​sedliacke dievča, ktoré sa stalo nevšednou a výnimočnou. Na Zuzkinu nevšednosť, ktorá nemala byť a ani skrytá nebola, sa môžeme pozerať v kontexte modernizácie spoločnosti koncom 19. a začiatkom 20. storočia, keď prichádza k určitej modifikácii spoločenských vzorcov priznačných pre túto oblasť, v ktorej stále pretrvávajú patriarchálne predstavy o podriadenosti žien. V tom období to určite bolo ešte výraznejšie a Zuzkina túžba splniť si svoje sny o štúdiu výtvarného umenia a venovať sa mu do konca života, nebolo jednoduché. Bol to vlastne boj, veď dodnes sme svedkami toho, že emancipáciu žien sa podarilo dosiahnuť iba čiastočne.*V tejto epizóde podcastu boli použité informácie a úryvky z monografie Zuzka Medveďová ‒ Výtvarné dielo autora Jána Kišgeciho a Vladimíra Valentíka, a knihy Povolaná zo spomienok autora Pavla Mučajiho. Hlas Zuzke Medveďovej vypožičala Viera Dorčová-Babiaková, preklad: Edita Povolná-Kmeťková, producentka podcastu: Aleksandra Bučková, autorka, novinárka a narátorka: Vladimíra Dorčová-Valtnerová.